Talianska káva, talianske espresso a všetko, čo nám Taliansko dalo

V uličke Via Garibaldi v Messine na Sicílii, dvadsať metrov od Iónskeho mora, otvoril v roku 1870 mladý muž z Piemontu menom Domenico Barbera malú pražiareň. Kúpil si pražiaci stroj na uhlie s názvom Tornado. Pražil tridsať kilogramov kávy naraz. Ľudia ho začali volať „il Mago" — Mág.

V roku 1903 Domenico náhle zomrel na chorobu. Mal päťdesiattri rokov. Stihol odovzdať tajomstvo synovi Antoniovi. Pražiareň prežila prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu, bombardovanie Messiny v roku 1943. V roku 1947 vnuk Domenica — Letterio Barbera — presťahoval pražiareň do Neapola.

Dnes Caffè Barbera vedú piata a šiesta generácia. Distribuujú do šesťdesiatich krajín. Jeden z ich blendov sa stále volá „Mago" — na pamiatku starého otca z Messiny.

Keď budete v Taormíne na Sicílii, na tej slávnej terase s výhľadom na Etnu, kde Greta Garbo trávila zimy a kde mal Marcello Mastroianni letný byt, dajte si tam espresso „Mago". Pijete kávu, ktorú začal robiť mladý Piemonťan v Messine v roku 1870.

V roku 1905 sa v Reggio Calabria narodil chlapec menom Demetrio Mauro. V desiatich rokoch šiel pracovať ako kabínový chlapec na lodiach v Messinskej úžine. V roku 1930 si kúpil prvú malú loď, ktorú pomenoval „Salvatore Padre". V roku 1936 sa presťahoval do Afriky, do vtedajších talianskych kolónií, kde založil cestovnú agentúru. Druhá svetová vojna ho však donútila začať odznova.

Rodina v rokoch 1946–1949 hľadala nový začiatok v Milane v kávovom obchode, no stesk po Kalábrii ich priviedol späť. V novembri 1949 Demetrio Mauro založil pražiareň Caffè Mauro v starom skladisku v ulici Via Florio, blízko prístavu v Reggio Calabria, s malým pražiacim strojom s kapacitou 20 kg.

V roku 1957 produkcia dosiahla 1,5 tony kávy denne. Demetrio postavil nový závod severne od Reggio Calabria s rozlohou 10 000 m². V roku 1967 dostal prestížne ocenenie „Mercurio d'Oro" od talianskej vlády. V roku 1990 sa Caffè Mauro stala oficiálnou kávou Majstrovstiev sveta vo futbale Italia '90.

V roku 2008 spoločnosť získala investičná spoločnosť Capua Investments a od roku 2022 je súčasťou skupiny Gimoka Group. Dnes Caffè Mauro praží v modernom závode s výhľadom na Stretto di Messina a exportuje do viac než 60 krajín. Filozofia značky zostáva verná tradícii „pomalého praženia" (tostatura lenta), ktorá je podpisom kalabrijského espressa.

V Tropei, najkrajšom mestečku Kalábrie, ktoré rebríčky 2023 zvolili za najkrajšiu pláž Talianska, v bare nad bielymi rybárskymi loďami pijete s istotou Maura.

V roku 1948, v Neapole rozbitom bombami, Samuele Passalacqua spolu so svojimi tromi synmi — Biagiom, Yorom Armandom a Emiliom — kúpil starý pražiaci stroj na 5 kilogramov kávy každých dvadsať minút. V roku 1952 rodina otvorila Bar Mexico v Piazza Dante v Neapole — bar, ktorý stojí dodnes a stále patrí medzi top miesta na kávu v meste.

V šesťdesiatych rokoch napísal taliansky spisovateľ Mario Soldati v denníku La Stampa po ochutnaní Passalacqua kávy v Bare Mexico: „Najlepšia káva v Taliansku je Passalacqua." Tento citát stále tvorí súčasť rodinnej legendy.

Slávne logo malého indiánčeka, ktorý si oblizuje pery, vzniklo zo skutočného chlapca, ktorý prišiel do pražiarne na pochôdzku. Dedo Samuele ho zachytil po ochutnaní kávy s rozžiareným výrazom — a tak vznikol jeden z najznámejších symbolov neapolskej kávy.

Dnes Caffè Passalacqua naďalej vedie rodina Passalacqua v závode v Casavatore pri Neapole. Spoločnosť spracúva kávu zo 14 krajín pôvodu — Kolumbie, Brazílie, Etiópie, Jávy, Vietnamu a ďalších — s hodinovou produkčnou kapacitou 3 460 kg.

Keď ste na Capri, kde si Tibérius v prvom storočí postavil dvanásť víl a kde Sophia Loren strávila detstvo, uvidíte na šálke malého indiánčeka. To je dedo Samuele po vojne, traja synovia, dvaja zosnulí bratia, štyri vnučky. Sedemdesiatsedem rokov v jednej hrubej bielej šálke.

V roku 1895 odišiel mladý muž z Modeny menom Ambrogio Cagliari do Brazílie. Emigrant. Na fazende v Sao Paule sa vypracoval z robotníka na odborníka na selekciu, praženie a miešanie kávy. Cez Bordeaux sa pomaly vracal späť do Európy, šíriac brazílsku kávu.

V roku 1909 sa vrátil domov do Modeny a otvoril prvý obchod s pražením a degustáciou kávy v centre mesta, neďaleko Dómu. O dva roky neskôr, v roku 1911, získal zlatú medailu na Medzinárodnej výstave v Janove.

V medzivojnovom období Ambrogio odovzdal podnik trom synom — Francescovi, Renzovi a Luigimu. Počas druhej svetovej vojny boli všetci povolaní do armády a pražiareň bola dočasne zatvorená až do novembra 1945. V decembri toho istého roku bola pražiareň poškodená leteckým náletom.

Po vojne bratia rozdelili firmu. Francesco prevzal hlavnú pražiareň Torrefazione Caffè San Paulo, no krátko nato náhle zomrel. Vedenie prevzala jeho manželka Alberta spolu so synom Dantem.

Dnes Caffè Cagliari vedie štvrtá generácia rodiny — CEO je Alessandra Cagliari. V Modene má Múzeum kávovarov so zbierkou viac než stovky historických espresso strojov od kolonných modelov z obdobia 1909–1940 po pákové modely povojnového obdobia. Caffè Cagliari je zapísaná v Registri historických značiek národného záujmu Talianska a distribuuje do 40 krajín sveta.

Modena. Mesto Ferrari, Pavarottiho, balzamikového octu — a štvrtej generácie rodiny Cagliari, ktorá praží už 116 rokov.

V roku 1734, pred vstupom do Neapola, kde mal oslobodiť Kampániu od rakúskej okupácie, sa Karol III. Bourbonský zastavil v kláštore San Francesco di Paola. Mnísi mu pripravili tmavý nápoj s intenzívnou vôňou — kávu. Bol ňou očarený. Tento moment vstúpil do neapolskej legendy.

O viac než dve storočia neskôr Massimo Renda, ktorý sa naučil prazenie u svojho strýka v rodinnej pražiarni, založil v roku 1997 spoločnosť L'Aromatika S.r.l. v Caivane pri Neapole, kde rozpoznal potenciál trhu s kávovými kapsulami. V roku 2001 oficiálne uviedol značku Caffè Borbone, pomenovanú podľa kráľa Karola III. (s povolením princa Karola Bourbonského).

Caffè Borbone bola medzi prvými talianskymi pražiarňami, ktoré uviedli plne kompostovateľné kapsule. Dnes je druhou najpredávanejšou kávovou značkou v Taliansku podľa trhových podielov a líder v segmente porciovaných káv. V roku 2018 sa stala súčasťou skupiny Italmobiliare. V roku 2023 prezident Sergio Mattarella udelil Massimovi Rendovi titul Cavaliere del Lavoro — najvyššie talianske vyznamenanie pre podnikateľov.

Spoločnosť sponzoruje významné talianske kultúrne inštitúcie ako Teatro alla Scala v Miláne, Teatro San Carlo v Neapole a Teatro del Maggio Musicale Fiorentino.

Keď v Pompejach, vyčerpaní celodennou prehliadkou, vstúpite do baru oproti Porta Marina a dáte si caffè Borbone Blu — pijete kávu pomenovanú po kráľovi, ktorý ochutnal espresso pri vstupe do Neapola pred 291 rokmi.

V roku 1932, v Bari — meste hlavnom v Apulii — založil advokát Beniamino Cipparoli spolu s bratom Giovannim spoločnosť SAICAF (Società Anonima Industria Caffè). Prvá malá továrňa stála na Via Melo, neskôr sa presunula na Via Emanuele Mola.

Cipparoli mal iba jedinú dcéru, takže pri odchode do dôchodku zveril firmu zaťovi — donovi Leonardovi Lorussovi (1907–1996). Don Leonardo, jeden z hlavných hráčov hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho života Apulie, vybudoval zo SAICAF veľkú značku.

V roku 1962 sa otvorilo nové sídlo na Via Amendola s prvými automatickými strojmi v Taliansku na výrobu a balenie kávy. V roku 1958 sa otvoril aj legendárny Gran Caffè Saicaf v Corso Cavour, ktorý funguje dodnes ako Casa Saicaf.

Dnes vedie spoločnosť Antonio Lorusso (vnuk Beniamina) spolu so synom Leonardom Lorussom — tretia generácia. SAICAF prevádzkuje Akademiu kávy dedikovanú donovi Leonardovi. V roku 2016 získala v talianskom parlamente cenu „100 talianskych excelencií". Od 2021 je 60% akcií spoločnosti vo vlastníctve skupiny Massimo Zanetti Beverage Group, ale operatívne riadenie zostáva v rukách rodiny Lorussových.

V Polignane a Mare, kde sa narodil Domenico Modugno a kde z balkónov znie „Volare" — sadnite si do baru oproti Lama Monachile. Dajte si un caffè SAICAF.

V Neapole v roku 1960 traja bratia začali nový biznis a pomenovali pražiareň po svojej starej mame Toraldo — žene, ktorá vychovala šesť detí a vštepila im odhodlanie pretvárať svoje sny na skutočnosť.

Mottom Maria Simonettiho, jedného zo spoluzakladateľov, sa stala veta, ktorá zhŕňa rodinný duch značky: „Úspech patrí tým, ktorí menia svoje túžby na realitu."

Caffè Toraldo začínalo v malej dielni s minimálnym vybavením. Bratia robili všetko sami — pražili, balili, rozvážali kávu po neapolských baroch. Postupne sa stala jedným zo známych neapolských blendov. V roku 1993 Caffè Toraldo otvorila novú modernú továreň v okolí Neapola, ktorá funguje dodnes.

Caffè Toraldo je pomenovaná po žene, ktorá nikdy nevedela, čo je svetový export. Vedela iba, že rodina drží pohromade — a to je tým najcennejším dedičstvom.

V Amalfi, v jednej z tých kaviarničiek nad farebnými strechami a tyrkysovým morom, dajte si espresso „denso e cremoso" so slávnou citrónovou tortou Torta al Limone. Pravdepodobne pijete Toraldo.

V Brindisi — prístavnom meste v Apulii, brána do Grécka — založil v roku 1965 Giovanni Quaranta malú pražiareň. Tridsať rokov ju budoval sám. Dnes ju vedú tri generácie rodiny.

Apulské zmesi sú definované apulským slnkom — silnejšie, intenzívnejšie, s dlhou dochuťou.

Vo Faenze v Emilii-Romagne — v meste majoliky a keramiky — založil v roku 1996 Alberto Castellari pražiareň Rekico po dvadsiatich rokoch praxe v kávovom priemysle. Dnes vedie firmu so synom Andreom a dcérou Silviou. Rekico distribuuje po celej Európe, do USA, Kanady, Venezuely a Japonska.

Faenza je hodinu od Bologne, pol hodiny od Adriatickej riviéry — Rimini, Cesenatico, Cervia. Tej istej riviéry, kam slovenské rodiny chodili na dovolenku takmer tridsať rokov.

Vo Vigevane v Lombardsku — meste s renesančným námestím Piazza Ducale od Ludovica il Moro — založil v roku 1930 Natale Biagio Invernizzi pražiareň Torveca. Dnes ju vedie Marco Visconti so synom Marcellom — štvrtá generácia. Marcello priniesol do firmy dôraz na udržateľnosť — bio kávy a kompostovateľné obaly.

Lombardská disciplína, miláňska technologická presnosť, taliansky vkus. To je Torveca.

V mestečku Teggiano v provincii Salerno začali pred niečo vyše dvadsiatimi rokmi súrodenci Max a Desirée Tostini biznis v garáži. Mladí. Plní vášne. Bez veľkého kapitálu, ale s láskou ku káve a s rodinnou podporou.

Dnes Tostini exportuje do USA, Európy a Ázie.

Cilento — najtichšia, najzelenšia časť Kampánie. Olivovníky padajú do Tyrhénskeho mora. Grécke ruiny v Paestume stoja od 6. storočia pred Kristom. A Tostini praží práve tam.

Caffè Moreno sa zrodila v Neapole v šesťdesiatych rokoch a dnes ju vedie tretia generácia rodiny Percuoco. Spoločnosť ponúka klasický produkt neapolskej tradície — tmavé praženie, ovocie vášne a remeselného prístupu majstrov pražiarov.

Už po desiatich rokoch činnosti — v roku 1972 — sa Caffè Moreno stala dodávateľom najprestížnejšieho baru v Neapole, Gran Caffè Gambrinus na Piazza del Plebiscito, ktorý funguje od roku 1860 a stále podáva ich blendy.

V osemdesiatych rokoch sa do firmy zapojili štyri deti zakladateľov a Caffè Moreno dosiahla čoraz vyššie pozície v sektore HoReCa. V roku 2010 rodina Percuoco získala značku Caffè Teichner v Ríme, vďaka ktorej dnes dodáva aj do Antico Caffè Greco vo Via Condotti — najprestížnejšieho baru hlavného mesta.

Dnes Caffè Moreno prevádzkuje závod s rozlohou 16 000 m² a dennou kapacitou 80 ton praženej kávy. Distribuuje cez sieť 7 skladov vo viacerých talianskych regiónoch (Lombardsko, Lazio, Kalábria, Apulia, Sicília, Piemont, Molise) a do viac než 60 krajín sveta.

V Neapole o šiestej ráno, keď celý byt vonia tak silno kávou, že vás to zobudí skôr než budík — toto je Moreno. Toto je Neapol pred prebudením.